+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Žijeme v ilúzii, ktorú sme si sami vytvorili. Ktorú nám vštepila spoločnosť, ktorá nás formovala od malička. Používa k tomu rôzne prostriedky. Rodičov, učiteľov v škôlkach, školách, kňazov, lekárov, partiu. Čím skôr sa začne s naočkovaním dieťaťa, písaním na jeho nepopísanú dosku – Tabula rasa, tým skôr sa s ním môže začať manipulovať.

Dieťa prichádza na svet narodením. Stačí sa pozrieť na prostredie, ktoré dieťa vníma ako prvé, keď sa narodí. Kopec umelého osvetlenia, tváre ľudí, ktorý by tam ani nemali byť. Dieťa vidí všetko, nepotrebuje nato fyzický zrak, všetko vníma svojim vnútorným zrakom.

Nedávno som bol pri jednom chlapcovi, ktorý zrazu otvoril oči a povedal svojej babke: Vieš čo som videl? Celý vesmír, hviezdy a meteorit. Babka iba kývla hlavou, že čo si to dieťa vymýšľa. Deti vnímajú oveľa viac ako dospelí. V nich to uzavreli ich rodičia, učitelia, babka, dedko, tak ako to, čo vidia deti teraz, uzatvárame my a stále to ide dokolečka.

Pozrime sa na malé dieťa, málokedy sa stane, že nám pozrie priamo do očí. Pozerá sa nad nás, vedľa nás, dieťa vníma oveľa viac ako si dokážeme predstaviť. Všetko to čo vidí ono, sme videli aj my, ale sme to v sebe uzavreli, lebo keď sme boli malý, povedali nám, že si vymýšľame. Žijeme v ilúzii zvanej svet.

Dieťa by sa malo narodiť doma, v domácom prostredí, kde sa nebudú robiť žiadne presuny a nebude sa dávať nikam a nikomu, iba mame a otcovi do náručia. Kde budú najbližší ľudia, s ktorými dieťa bude prichádzať stále do kontaktu.

Je veľa pôrodov, rodičov, mamičiek, čo rodia doma, začína takýchto ľudí viac a viac pribúdať. Aby sa človek na to dal, musí to pochopiť najprv v sebe, svojom vnútri, pozrieť sa nato očami dieťaťa.

Spoločnosť vymyslela prvú skvelú vec ako oddeliť dieťa od matky. Detskú postieľku. Nasledovala ohrádka, kočík a všemožné vynálezy, ktoré zväčšujú naše pohodlie a veľmi nám pomáhajú. Nám dospelým.

A deťom?

objatieDeti, kým nechodia samé, potrebujú byť do najviac v blízkosti mami. Potrebujú cítiť lásku. Objatie. Prsník. Áno, tým, že mama kojí dieťa a dáva mu mlieko, prejavuje mu tým lásku. Ak by sa v niektorom mesiaci dojčenia stalo, že matka následkom stresu príde o mlieko a dieťaťu by musela dávať umelé mlieko, to dieťa to vníma tak, že prichádza o lásku, že ho mama neľúbi.

Dieťa je nevinné, čisté, ono nerozumie, prečo mu niekto zrazu zobral dudu. Prečo zrazu nedostáva lásku od človeka, ktorého miluje. Dieťa je citlivé, všetko vníma a prežíva a takýmito skúsenosťami si vytvára bloky, ktoré ho brzdia v dospelosti.

Pozrime sa ako to funguje v prírode. Napríklad na medvede, matka medvedica chodí všade so svojimi mladými. Videli ste, že by ich dávala do nejakej ohrádky? Sú stále s ňou a ona ich ochraňuje. To iba ľudia vymysleli, že dieťa treba dať do postieľky. Dieťa by malo spať so svojimi rodičmi v jednej posteli, ako rodina, nie odstrkovať ho niekam na bok.

satka pre dietaVeľa mamičiek je vonku vidieť bez kočíkov, majú dieťa zavesené v šatke pred sebou. Je to úžasné. Tak by to malo byť. Dieťa má cítiť svoju mamu, jej vôňu, lásku, ktorú vyžaruje, kým dieťa nie je samostatné a ak chceme aby z neho vyrástla samostatná a vyrovnaná bytosť, dávajme mu pocítiť v detstve čo najviac lásky.

Pre spoločnosť je veľmi dôležité ho zavrieť do postieľky, do ohrádky, do kočíka, lebo neskôr ho zavrie do škôlky, kde už bude musieť dodržiavať isté pravidlá. Kedy sa do škôlky chodí a kedy sa z nej odchádza, presne o 12:00 je obed a v presne vymedzený čas sa chodí spať. Nikdy som v škôlke nespal, mal som toľko energie, chcel som sa hrať, blázniť. Dieťa potrebujú od malička formovať, učiť ho poriadku, uspať ho.

vyvoj dietataV tejto modernej dobe vymysleli chorobu hyperaktivita. Nič také neexistuje. Je to čistý výmysel lekárov, aby utlmili deti. Potrebujú ovce, nie samostatných jedincov. Spomeňte si, keď sme boli malí. Mali sme kopec energie, hrali sme sa na indiánov, hrali hry ako naháňačky, schovávačky, mimochodom tie majú tiež veľký dopat na život v dospelosti a hrajú ich takmer všetky deti na zemi.

Mali sme veľa energie a čo sa jej týka, energia stále prúdi, rastie, násobí sa. Keď sa deti hrajú, bláznia, šantia, keď tvoria, tak energia rastie, znásobuje sa. Je to normálne, prirodzené. Vstaňte a choďte si von zabehať, uvidíte koľko budete mať zrazu energie.  Nemáte hyperaktivitu, ste úplne zdravý.

To isté robia aj deti. Znásobujú energiu. Niektorí dospelí sa zabudli hrať, preto sa cítia unavení. Ako náhle budete niečo tvoriť, energia začne prúdiť a do vášho tela sa vráti život. Budete sa cítiť ako malé dieťa.

Je dôležité si to všetko uvedomiť, lebo toto utlmenie je hlboko zakorenené v nás samých. Je tam odvtedy ako sme sa narodili vplyvom spoločnosti.

Keď už je dieťa ako tak v škôlke sformované a dodržuje isté pravidlá, je čas sa presunúť vyššie. Do základnej školy. Už vie, kedy je nástup, dostane presný rozvrh hodín, aktovku, zošity, učebnice, peračník a šup do školy. S jediným rozdielom. V škole sa nespí, ale namiesto toho sme všetci boli povinne cez veľkú prestávku vypustení na školský dvor alebo sme krúžili na dlhej chodbe stále dokolečka. Čím skôr to do nás naočkujú, tým lepšie pre nich.

Potom náš život môže vyzerať takto:

Zvoní budík. Vstávame, umyjeme tvár, zuby, vychystáme deti do školy, ideme do práce. Vieme kedy do práce prísť a kedy z nej odísť. V práci máme nárok na prestávku na obed. Pracujeme, čo sme sa v škole naučili/nenaučili. Ideme z práce domov. Pobozkáme ženu/muža a možno aj nie, najeme sa, pozrieme film, zahráme sa s deťmi, umyjeme zuby, sprcha, spánok. A ráno zasa to isté. Ako roboti. Väčšinu vecí robíme úplne automaticky. Stále dokola to isté s menšími úpravami.

9 rokov na základnej škole sformuje dieťa tak, ako to spoločnosť chce, aby vás dostala tam kam potrebuje. Ak na základnej škole niekto nevyniká, rebeluje, robí zlé meno, dajú ho do osobitnej školy. Osobitná škola sa tak volá preto, lebo dieťa je osobnosť, to je dieťa je skutočný rebel, ktoré nezapadá do tých nalinajkovaných koľají spoločnosti.

Museli spraviť osobitnú školu a pravidlá nastavili tak, že deti, ktoré sú v normálnych školách sa na nich smejú, že sú iní. Tým sa snažia u nich vyvolať, že sú niečo menej, aby sa cítili menejcenný. Snažia sa ich tam prevychovať, urobiť z nich ovečky, poslušných jedincov, ktorý splynú s davom.

Spoločnosť nemá rada rebelov. Samostatných jedincov. Je proti nim, lebo oni kazia jej pravidlá. Spoločnosť sa bojí, že príde o svoje postavenie, že by si ľudia mohli uvedomiť pravdu.

Adam a Eva, Ježiš, Budha, Osho, Sokrates, Suvereno, títo ľudia a mnoho ďalších sú rebeli. Posledný ešte žije a rebelov stále pribúda. Spoločnosť chce dav, s ktorým môže manipulovať, aby dosiahla to, čo chce.

Potrebujú dav, ľudí, ktorí budú uzatvárať poistky v prípade smrti, pričom peniaze si po nej už neužijú. Brať si vysoké úvery na veľké domy a byty, ktoré ani nepotrebujeme. Voziť sa v drahých autách a stále sa naháňať za väčším a väčším majetkom. Najprv sa naháňame v spoločenskej hre ako malé deti a potom to isté robíme ako dospelý. Všetko si môžeme vypestovať, ale naučili nás, že si to musíme znova kúpiť. A tak ďalej…

V letákovej akcii vás chytia na najnovší FULL HD 3D televízor, kúpite si ho a o necelý mesiac je vonku ešte lepší a novší televízor a tak je to so všetkým a nič z toho nepotrebujeme. Sme len vtiahnutí do pasce. Človek chce stále viac. Najnovší iPhone, Samsung, playstation, počítač, oblečenie, ženu, muža, milenku. Ale všetko je to len chvíľkové potešenie. Točíme sa stále dokola ako na veľkej prestávke s desiatou v ruke.

K základnej škole a formovaniu dieťaťa sa pridá ešte náboženstvo, prijímanie, birmovanie a potom sa vklude môže stať, že dieťa verí v niečo, čo mu vštepili do hlavy druhí. Nemá vlastnú osobnú skúsenosť.

V predchádzajúcom článku som písal, aký vplyv majú na vývoj dieťaťa rodičia. Tento článok s tým úzko súvisí, sú navzájom prepojené. Spoločnosť ovláda hlavne rodičov, ktorý potom svoje bezbranné dieťa. Nevravím, že rodičia deti nemilujú, hovorím len, že aj napriek obrovskej láske, mu robia veľa vecí z veľkej nevedomosti. Nemajú to odkiaľ vedieť, pokiaľ si to sami neuvedomili.

Otvoriť predchádzajúci článok.

Keď idete dieťa na strednú školu, posiela prihlášky, veľa detí nevedia akým smerom ísť, čo chcú robiť. Vtedy začnú zasahovať rodičia. Nesplnené sny rodičov môžu prenášať na svoje deti a mať od nich veľké očakávania. Dieťa by možno chcelo ísť na medicínu, ale rodičia sú podnikatelia, tak nech aj dieťa je a nevedomo-nenápadne mu natlačia obchodnú akadémiu. Alebo nevie čo, tak si vyberie gymnázium, ale rodičia mu povedia, že tam nemáš žiadnu špecifikáciu… viete o čom píšem.

Dieťa, ktoré sa sem narodilo ako tabula rasa – nepopísaná doska, je zrazu tak popísaná, že sa v tom nedá vyznať. V duši dieťaťa, dospievajúceho, dospelého vládne chaos. Vývoj dieťaťa je celý pomýlený. Má tam veľa vecí z vonka, samé vedomosti, nepotrebné veci, odpadky. Nosí v sebe poriadny náklad, preto máte tak stuhnuté trapézy, poriadne ste si toho na svoj chrbát naložili.

Ak sa chceme nákladu zbaviť, potrebujeme sa vrátiť do detstva. Byť opäť ako malé deti. Zahodiť všetky vedomosti, ktoré ste čítali, počuli, niekto vám hovoril. Nič z toho nie je pravda. Nie je to vaša osobná skúsenosť. Neviete, či to tak naozaj bolo, ako niekto povedal. Pochybujte o všetkom, čo ste počuli, čo počujete. Vyneste kôš, zahoďte raz a navždy všetky tie odpadky, ktoré v sebe nosíte celý život.

Ďalšou pascou ako na ľudí, ako v nich vyvolať strach, pocity viny, smútku, sú televízne noviny. Myslíte si, že vidíte pravdu, čo sa naozaj stalo, ale oni vám ukazujú iba to, čo oni chcú, aby ste videli.

Chcú, aby ste mali strach, aby ste sa báli. Aby ste žili v tom, aký je svet skazený a aby ste ho nemali chuť ani spoznať. Svet je úplne v poriadku a vždy bol. To ľudia sú skazení vo svojich vnútrach. Ak chcete zmeniť svet, musíte začať sami sebou, inak to nejde. Tak ako aj spieva Michael Jackson v pesničke Man in mirror – Musíte začať tým človek v zrkadle.vychova dietata

Keď zmeníte seba, zmení sa celý svet.

V televíznych novinách, časopisoch, bulvároch vidíte ako niekto niečo zle spravil. V telke tomu venujú 2 minúty a v časopisoch pár riadkov a vy tomu hneď veríte. Súdite tých ľudí.

V 2 minútach je zhrnutý celý život niekoho koho vôbec nepoznáte a neviete, čo bolo v skutočnosti za tým, čo sa stalo. Uvedomte si tu absurditu. Nikto nevie, čo za tým bolo, iba oni sami. Ľudia potom majú strach chodiť von, púšťať svoje deti na diskotéku a tak ďalej. Spoločnosť ľudí takto drží v neustálom strachu.

Spoločnosť potrebuje ľudí, ktorý sa boja, majú strach, lebo s takými sa najlepšie manipulujte.

Predajte alebo vyhoďte telku, nepotrebujete ju. Začnite tvoriť, robiť to, čo ste vždy chceli. Povedali vám ako malým, že neviete kresliť? Spievať? Hrať na hudobné nástroje? Maľovať? Vráťte sa k tomu, kašlite nato, kto vám čo kedy povedal. Buďte ako malé deti a pochybujte o všetkom.

 

 

 

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi