+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Výchova detí často vyzerá takto: Keď budeš 5 minút ticho, dostaneš odmenu. Ak pôjdeš peši sám, niečo dostaneš. Keď spravíš niečo zlé, budeš potrestaný. Keď budeš v škole dostávať dobré známky, pôjdeme na kolotoče. Ak budeš nosiť zlé známky, budeš mať zaracha. Dohodnuté?

Celé naše detstvo bolo založené na odmenách a trestoch. Aspoň u väčšiny detí. Mnoho ľudí žije s pocitom, že takto je to správne, že iba tak sa dieťa naučí poslušnosti. Celá spoločnosť je takto nastavená. Stačí ísť na hokejový zápas. Faul a prichádza trest v podobe 2 minút sedenia na lavičke. Znova faul a už majú zaracha dvaja hráči.

Niekedy sa v školách kľačalo v kúte na drevenej lavici. Robia to i ľudia v kostoloch. Celé je to o tom, vyvolať v deťoch pocity viny, že spravili niečo zle, tam to začína a to sa s nimi potom vezie celý život.

Spravíme niečo zlé, musíme byť potrestaný. Spravíme niečo dobré, budeme odmenený. Najprv spoveď, potom oplátka.

V škole po rozvode mojich rodičov, keď som mal 7 rokov, za zhoršil môj prospech. Vtedy som sa začal učiť tomuto pravidlu. Za každú 1-ku v žiackej knižke som dostal 10 korún, za 2-ku 5 korún, za 3-ku 5 korún späť, za 4,5-ku 10 korún späť. Alebo som za dobré známky dostal piráty, z ktorých som sa veľmi tešil. Viem, že to vtedy mysleli dobre, konali najlepšie ako vedeli. Môj prospeh sa naozaj zlepšil a vždy som sa tešil na odmenu.

V detstve som pochopil, že za všetko čo spravím v živote dobre, budem odmenený. A ak spravím niečo zle, budem potrestaný.

Problém nastáva v dospelosti. Ľudia spohodlneli, naučili sa, že budú pracovať a hocičo robiť naplno iba vtedy, keď dostanú odmenu. Zatiaľ stále dostavajú taký plat, že to skôr berú ako trest. Načo sa snažiť, robiť niečo viac?

Ten vyvoláva pocity viny, človek sa začína obviňovať, cíti sa menejcenný a nevedome si priťahuje k sebe rôzne zdravotné neduhy a zádrhely života. Spoločnosť nás naučila, že ak máme pocity viny, že sme spravili niečo zlé, musíme sa ísť vyspovedať, aby sme sa očistili zo svojich hriechov. A po vyrozprávaní všetkého neznámemu človeku v drevenej kabínke, o čom si iba vy myslíte, že je zlé, sa vám uľaví. Ste čistí. A presunuli ste zodpovednosť za svoj život na niekoho iného.

Spôsob výchovy detí formou odmien a trestov si preberáme od svojich rodičov.

Zažili sme pekelné detstvo a hovoríme: „Ja sa nikdy nebudem takto chovať ku svojim deťom“. Ak to v tom detstve alebo neskôr nepochopíme, neprijmeme, neodpustíme, budeme presne to isté robiť našim deťom.

Ak otec bije dieťa remeňom, z dieťaťa sa stane dospelý a bude robiť to isté svojim deťom. Možno nie remeňom, ale rukou. Ak v dieťati matka vyvoláva pocit menejcennosti a nedáva mu dostatok lásky, z dieťaťa sa stane dospelý a bude to isté robiť svojim deťom.

Každý jeden človek odovzdáva len to, čo sám dostal.

Mnoho detí sa hnevá na svojich rodičov, na detstvo aké prežili. Na otca, na mamu, na súrodencov, že prišli na svet, lebo už nemali toľko pozornosti. Ak pochopíte, že vaši rodičia vám nemohli dať viac ako vám dali, lebo to isté dostali od svojich rodičov, vtedy im dokážete odpustiť.

Robili to, čo najlepšie vedeli. Dali vám to, čo oni sami dostali. Ak ich rodičia neobjímali, nedali im lásku, nedajú ju ani vám.

Prijmite to, uvedomte si to a týmto zastavíte tento KOLOTOČ.  Od tohto momentu uvedomenia sa to zastaví, nebudete mať potrebu to robiť svojim deťom, pochopili ste to 🙂

láska

Ak vás objímali, láskali, často hovorili, že vás ľúbia, hrali sa s vami, budete to odovzdávať i vy svojim deťom.

Pokračujeme…

Ak je človek vychovávaný formou odmien, jeho celý život je potom o vonkajšej motivácii, čaká odmenu zvonka. Pochvalu od zamestnávateľa, ocenenie, sklenenú sošku za najlepší výkon, pochvalu od ženy za umytie riadu, auta, povysávanie domu, i opačne.

Tento systém odmien už od zárodku pochováva v dieťati jeho vnútornú motiváciu, to čo ho ženie dopredu, robiť to, na čo má vlohy a v čom sú jeho silné stránky.

Pozrime sa na vzťahy. Sú o neustálom dokazovaní si, odmenách i trestoch, žiarlivosti. Milujem ťa viac, nie ja ťa milujem viac, nie ja, dokáž to. Mohol by si dnes upratať a večer možno niečo bude.

Vzťahy majú byť o slobode, ale namiesto toho sú v nich ľudia ako v klietke. Je to preto, lebo už ako deti boli v klietke, nemali žiadnu slobodu. Deti vždy hovoria pravdu, sú nevinné, čisté, stále niečo rozprávajú, na všetko sa pýtajú a my sa stále snažíme im zavrieť ústa. Niečim ich podplatiť. Uzatvárame ich, ako uzatvárali nás naši rodičia a nedávame im žiadnu slobodu.

Robíme z nich ovce. Dav, ktorí sa dá potom ľahko ovládať.

Boli sme tak vychovávaný, ak spravíme niečo zlé, budeme potrestaný. Nedávno mi jeden známi rozprával, že keď bol malý, zapálil omylom kurín, keď za ním fajčil a otec ho zmastil ako hada. Spravil niečo zle a nasledoval trest. A potom v dospelosti ak jeho dieťa spraví niečo zlé, tiež ho zmastí ako hada, lebo jemu to tiež robil jeho otec. Našťastie sa to dá zastaviť.

Ten kurín už horel, ako pomôže to, že za to zbijete dieťa? Myslíte si, že sa tým naučí, že nemá robiť zlé veci v živote? Marihuana je tiež podľa spoločnosti zlá, veď je zakázaná a fajčia ju aj tí, ktorí to zakázali.

Naučili nás: Zakázané ovocie chutí najlepšie. Preto i v jednom ženskom časopise sú Zakázané strany spojené, aby sme ich mohli prestrihnúť. Je to iba o ovládaní, o mysli.

Pozrime sa ako dopadli Adam a Eva, tiež boli veľmi neposlušní, keď odtrhli ovocie zo stromu poznania. Boli vyhnaní z raja. Zakázané ovocie chutí najlepšie. Prestavte si to, ste v ovocnom sade a je tam tisíc stromov. A zrazu vám niekto povie, že môžete ochutnať zo všetkých stromov okrem jedného, zo stromu poznania. Ľudská myseľ funguje tak, že v tom okamžiku zabudne na všetkých 999 stromov a zaujíma ju iba jeden jediný. Ten zakázaný. Príbeh ako ho poznáme je celý prekrútený pre záujmy spoločnosti.

Prečítať článok:Vývoj dieťaťa je od narodenia ovplyvňovaný spoločnosťou. Žijeme v ilúzii !

Zakážte niečo dieťaťu a aj tak to spraví. Je to pokušenie, chce to vyskúšať. A keď nato prídete, trestáte ho.

S dieťaťom sa dá aj porozprávať. Nie ho hneď trestať a vyvolávať v ňom pocity viny. Ten kurín už horí. Príjimete to, stalo sa to. Je to tak ako to je, nič s tým už nespravíte.

Nebijete dieťa, lebo zapálilo kurín. O to tu vôbec nejde. Ide o potlačený hnev, ktorý ničí pečeň a oči, ktoré sa nato nechcú pozerať. Ide o vás, o vaše nevyriešené veci v samom sebe.

Za každý trest sme potláčali hnev vo svojom vnútri. Hlavne chlapcov učili neplakať. Neplač, buď chlap, buď silný, potlač to. A dieťa to stále zatláča, je ako sopka, ktorá raz vybuchne. plačVýbuch sú vážne zdravotné problémy, choroby, depresie, rakoviny, epilepsie, všetko možné a má to ničivé následky ako na dušu i telo.

Ak máte v sebe hnev, dajte to von. Minule mi povedala jedna kolegyňa, že sa hnevá na jednu svoju kolegyňu a keď som jej povedal niečo o hneve, povedala mi, že je mamvpičista. Aj teraz potláča, že má v sebe hnev. Potláča to.

Dajte to von. Choďte hlboko do lesa, kde nikto nie je a vráťte sa mysľou do tých situácii, kde vás trestali a dajte to von. Kričte, ziapte, plačte, búchajte päsťami do zeme. Dajte von ten hnev, nepotláčajte to.

Veľmi účinná metóda je:

Ste doma, vkľude, zapáľte si bielu sviečku a zoberte si biely čistý papier, najlepšie A4. A ak sa hneváte na niekoho zo svojho života, napíšte mu list. Dajte zo seba všetko von, píšte ako keby sedel pred vami, ako keby ste mu to hovorili. Píšte ako vám ublížil, čo vám v živote spôsobila, dajte to von. Ak vám budú tiecť slzy, nechajte ich tiecť, ak budete chcieť zmlátiť vankúš, zmláťte ho.

Ak list dopíšete, nebudete ho nikomu dávať, choďte niekam na pole, zapáľte ho a zakopte pod zem. Uľaví sa vám.

Toto sa robí, ak sa s niekým nedá rozprávať, alebo už nežije. Najlepšie je samozrejme osobný rozhovor, lebo ten dotyčný, čo vám ublížil, možno ani netuší, že sa naňho hneváte.

Preprogramovanie nás samých nie je jednoduchá záležitosť, keďže je to v nás hlboko zaryté. Ak už máte dospelé deti a vychovávali ste ich formou odmeny a trestov, pocity viny dajte preč, je to len hra mysli, manipulácia, príjimite všetko, čo sa vám v živote stalo, svoje detstvo, dospievanie, sám seba.

Ak máte deti, môžete to pozorovať. Ako automaticky reagujete nato, keď spraví niečo dobré alebo zlé. Ak spraví niečo, čo je podľa vás zlé, pozorujte ako k tomu pristupujete a skúste to prijať, celú tu situáciu. Bez bitky, bez facky, zastavte sami v sebe vzorce správania, ktoré opakujete.

A k záveru… Žiadne dobré a zlé neexistuje. Ono to iba je. Záleží iba na nás samých ako sa nato pozeráme. Používam to iba pre lepšie pochopenie. Ak chceme, aby sa zrodilo niečo nové, musí zhorieť staré.

 

Dôležité: Nie so všetkými článkami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi