+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Ak sme v živote niekomu ublížili, či slovom alebo ručne, ublížili sme v prvom rade sami sebe. Ľudia, zvieratá, rastliny sú odrazom nás samých. Pozeráme sa na človeka, ale my sa nepozeráme do jeho tváre, ale do zrkadla.

Pozeráme sa na druhých akí sú, ako vyzerajú, ako sa správajú a dokážeme to rozoberať hodiny. Myslíme si, že ohovárame druhých, ukazujeme na nich prstom, ale zabúdame, že tri smerujú na nás.

Môžeme povedať: „Ten človek ma tak naštval“. V reále to nie je možné. Naštvali sme sa sami. Ten človek nám iba zrkadlil niečo, čo nemáme sami v sebe vyriešené. Nikdy nás nemôže nikto druhí nahnevať, môžeme sa nahnevať jedine sami. Prostredníctvom toho druhého človeka môžeme vidieť všetko, čo nemáme v sebe vyriešené.

Ak hovoríme o druhom napríklad, ten je tak nerozhodný, nehovoríme o ňom, ale o sebe. Alebo hovoríme o druhom, aký je skvelý, úžasný, dobrosrdečný, obdivujeme na ňom tieto vlastnosti, obdivujeme ich sami na sebe.

Ľudia, s ktorými sa v živote stretávame, či je to naša rodina, priatelia, kamaráti, okoloidúci, sú iba odrazom nás samých. Takí akí sme my, takých ľudí máme aj pri sebe. Všimnime si to. Ľudia, ktorí nás obklopujú, majú spoločné záujmy i názor na život.

Čokoľvek, čo nám vadí na druhom, je vlastnosť, ktorú mi nemáme vyriešenú, pochopenú a odpustenú sami v sebe. Ak na niekoho nadávame ako sa správa, pravdepodobne sa aj ku nám v minulosti, niekto z rodiny, ku nám tiež tak choval.

Ak nadávame na našu súčasnú partnerku, aká je, ako sa správa, ako nás sekíruje, vyriešme si najprv vzťah so svojou mamou. Ak nemáme vyriešený vzťah z detstva s ňou, nevedome si stále priťahujeme do života tú istú partnerku a ona nám iba zrkadlí, odráža všetky tie veci, ktoré nemáme vyriešené z detstva.

 

Opačne ak nadávame na partnera, ako sa správa, možno je agresívny, pije, hrá automaty a nemáme to v sebe vyriešené, vyriešme si vzťah s našim otcom.

Ako? Úplne jednoducho, stačí sa porozprávať.

Sadnúť si s rodičmi a povedať im všetko, čo sme potlačili sami v sebe, načo sme sa hnevali, čo sa nám nepáčilo. Pri predstave môžete už teraz cítiť hrču v hrdle. Tá hrča sú všetky nevypovedané veci, ktoré tam uviazli. Nedostali sa von, cez ústa.

Stretávam sa s tým, že si ľudia myslia, že tým môžu ublížiť svojim blízkym. Že sú už starí, starší a prečo ich zaťažovať a spôsobovať im ďalšie problémy. Je to mylná predstava. Tým, že sa s nimi o tomto porozprávame, pomáhame sami sebe a hlavne aj im.

Mnoho rodičov si až po vyrastení detí uvedomilo svoje „chyby“ a teraz by robili veci úplne inak. Trápi ich to a mnohokrát si hovoria to isté: Nebudem predsa zaťažovať svoje dieťa tým a tým, veď má život pred sebou a má tých svojich problémov dosť.

Obojstranný rozhovor veľmi pomáha. Vyplačete sa, navzájom pochopíte a si vyrozprávate, prečo sa vtedy choval tak a tak a odpustíte si. A zrazu sa stane to, že človek, ktorý bol chorý, vyzdravie z ničoho nič. Nemá vysoký tlak, búšenie srdca, odišli bolesti ruky, nohy, ktoré ho zužovali posledné roky, prichádza správny partner do života, ľudia vonku sa z ničoho nič usmievajú, sú milší a tak ďalej.

Upratali sme si v našom vnútri a to sa okamžite odráža aj v našom vonkajšom svete.

Môžeme to volať zázrak, pričom je to iba niečo za našim zrakom, čo je aj pravý význam slova zá-zrak, to čo sme predtým nevideli.

Môžeme úplne jednoducho uzdraviť naše vzťahy, zdraví, šťastní, plní lásky a hojnosti.

Často chceme zmeniť našich partnerov, rodinu, priateľov, aby boli všetci takí, ako my chceme. Pretvorení na náš odraz. A jediné, čo potrebujeme zmeniť, sme my sami. Samého seba, seba samú.

Ak si prajeme, aby sa druhí zmenili, najprv musíme zmeniť sami seba. Začať od seba.

Všetci potrebujeme lásku. Pusu, objatie, slová lásky a vďaky.

Všetky nevyriešené veci, čo nám vadia, choroba či bolesť, je ako lev, ktorý je zakusnutý do našej nohy, ruky, hlavy, chrbta.

Snažíme sa ho oddeliť, zbaviť sa ho, aby povolil zovretie. Hľadáme všemožné prostriedky ako ho raz a navždy odstrániť a čím viac sa snažíme, tým viac sa drží a nepúšťa sa. Tým pádom to aj viac bolí.

Čo keby sme ho objali? Pohladili po hlave, tele? Dali mu trošku lásky.

Vravíme si: Ale veď prečo by sme mu ju dávali, veď on nám ubližuje, robí nám zle. On do nás kameňom a my doňho tiež, ale tým bude v ňom ešte viac agresivity a zatne sa ešte viac.

Čo keby sme ho pohladili? Čo keby sme človeka, ktorý nám v živote ublížil alebo stále ubližuje, pohladili. Objali. Pobozkali a povedali, že je to v poriadku, mám ťa rád.

Dali mu trošku lásky.

Dajme ego a povýšenosť nabok. Nehrajme sa silou mocou na silných a nepotláčajme slzy, i keď nás to v detstve učili. Dajme nabok tieto vonkajšie masky, ilúzie a buďme opäť ľuďmi s otvorenými srdcami.

Ak by sme ho pohladili, napriek tomu, že je zakusnutý do našej nohy, ruky, hlavy, zostal by stáť v nemom úžase. Nechápal by, prečo ho objímame.

Veď on nám ubližuje, máme aj my jemu.

Boli sme tak naučení. Celé svoje detstvo som veril, že pes a mačka sú najväčší rivali, až kým sme v 11 rokoch išli do Grécka na dovolenku a videl som pod stromom veľkého psa, na ktorom ležali 2 mačky.

Dajme mu to, čo nečaká. Je to tak aj s našimi chorobami alebo bolesťami. Predstavme si, na mieste, kde nás niečo bolí, že je tam nejaké zviera zakusnuté do daného miesta. Vyskúšajte si to, snažte sa to zviera oddeliť. Zakusne sa ešte viac.

Namiesto toho, ho pohladkajte a pozorujte čo sa deje. Pohladením prijímame našu chorobu, bolesť, trápenie, lebo nás prišlo niečo naučiť. Zastaviť nás a ukázať nám nový smer, k zmene postoju na náš život.

Láska otvára dvere všetkému v nás i mimo nás. Potrebujeme otvoriť naše srdcia láske a začať sami od seba.

Obnovme opäť kontakt sami so sebou. Pohladkajme aj sami seba, objímme sa, poďakujme si za všetko, čo sme v živote zvládli. Ak ľúbime sami seba, ľúbime aj všetkých okolo seba, lebo tí ľudia okolo, sú našim odrazom.

Sme to my sami.

 

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi