+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Dieťa predstavuje čistotu, nevinnosť, lásku, nazývané tabula rasa – nepopísaná tabula, spoločnosťou, rodičmi, učiteľmi, kňazmi, lekármi, priateľmi, nepriateľmi. Čistá duša. Nad všetkým žasne a s veľkými očami sa pozerá na svet. Neobaľuje všetko do slov, slovných spojení, necháva kvety kvetmi, nemusí vyslovovať, že sú krásne, ono to cíti, vníma to celou svojou bytosťou.

Keď sa teší, šantí, skáče, smeje sa na hlas, prežíva radosť. Keď je nahnevané, durdí sa, búcha nohami, rukami, hádže sa o zem. Keď je veselé, tancuje, spieva, kreslí. Keď je smutné, plače. Na nič sa nehrá. Nepredstiera.

A je jedno, či je to dievča, alebo chlapec. Že muži neplačú? Je to nezmysel vymyslený spoločnosťou. Od malička sa vštepuje malým chlapcom, aby slzy udržali, potlačili, predsa chlapi neplačú. Čím viac chlapec, chlap, muž zatláča slzy, smútok, strach, hnev, ktorý si v sebe nosí, tým viac rastie a raz vybuchne. Preto je i v blázincoch viac mužov ako žien. Ženy to skoro vždy vyplačú.

Muži nie, tí to držia v sebe, čím to v sebe potláčajú a sú stále agresívnejší. A potom nečudo, že sa ku svojim ženám, deťom, rodine, blízkym chovajú ako hulváti. Keď chcete plakať, plačte. Buďte opäť nevinní, plačte, ako malé dieťa. Tabula rasa.

Chlapi sa boja plakať, boja sa, čo o nich povie okolie, čo si o nich pomyslia ostatní. Pár mesiacov dozadu som bol v kine na veľmi silnom a dojímavom filme a neprišlo ani jedno fúknutie do servítky. Tak som veselo fúkal a plakal, že zrazu sa pripojilo asi ďalších 10 fúkačov.

Pochopte, že je to len vzorec správania, ktorí nám bol vštepovaný v detstve do hlavy, neustále. Chlap musí byť silný, neplače, počúvali sme to všetci. Zahoďte to, škodíte tak len sami sebe.

tabula rasa detiVšimnite si deti. Keď sa hrajú, tancujú, spievajú, kričia, stále niečo rozprávajú, majú kopec otázok, sú zvedavé, sú ako v tranze, užívajú si život, žijú v prítomnosti. Žiadne strachy o budúcnosť, ktorá ani neexistuje a už vôbec neriešia, čo bolo včera. Žijú iba jedným jediným okamihom a to je teraz. Dieťa, keď sa hrá, či s legom alebo bábikami, je úplne do toho ponorené, hrá sa na 100%. Žije.

Deti sa stále bláznia, ale dospelí to nejako zabudli. Niekde sa stala chyba.

Prví, ktorý nás začínajú formovať, usmerňovať, písať do našej čistej a nevinnej duše sú naši rodičia. Do nich písali ich rodičia, do nich ich a tak ďalej. Nie vždy to, čo učili jedni rodičia druhých bolo však správne a takto sa potom nesprávne až skazené vzorce správania prenášajú z generácie na generáciu.

Rodičia svoje dieťa milujú nadovšetko a celým svojim srdcom. Chcú im odovzdať a dať to najlepšie, o čom si, ale iba oni myslia, že je to najlepšie, ale vôbec to nemusí byť dobré pre ich dieťa. Robia to však nevedome. K tomu sa pridajú rôzne zákazy, príkazy, musíš robiť to a tamto.

Prečítať článok: Výchova detí – cez odmeny a tresty ničíme dušičku dieťaťa !

Rodičia si to sami veľa krát neuvedomujú. Oni sami majú neslnené sny, ciele a keďže sa nepodarili splniť im, tak chcú aby ich splnili ich deti. Od malička im vštepujú, čo by mali robiť. Vôbec ich nesledujú, nepočúvajú. Veľa rodičov si myslí, že sú múdrejšie ako svoje deti. Opak je pravdou, deti sú oveľa múdrejšie ako rodičia. Všetko robia intuitívne, v prítomnosti, vychutnávajú si každú činnosť, ktorú práve robia, stačí ich pozorovať. Rodiča do všetkého miešajú vedomosti, minulosť, budúcnosť, to čo ich naučili, to čo sa kde povedalo, kde čítali a dieťa si to má celé zlíznuť.

Dieťa chce byť maliar, ale rodičia mu všepujú, že tým sa neuživí, to nie je preňho správne a už už rozhodujú zaňho. Nenechajú ho ísť vlastnou cestou. Alebo chce byť záhradník, ale oni z neho spravia lekára. Veľa ľudí, čo by mohli byť napríklad skvelí hudobníci, sú predavačmi. Maséri sú realitnými maklérmi. Špičkoví kuchári vymieňajú pneumatiky v autoservise. Je málo rodičov, ktorí nechávajú svoje deti voľne dýchať.

Veľa ľudí je nešťastných, lebo nerobia, čo ich baví. Keď sa niekoho spýtam na prácu, či ho baví, povie, že áno a keď sa spýtam, prečo ju robia, tak nevedia odpovedať. Poviem Vám malé a zároveň obrovské tajomstvo šťastia, zdravia a vnútornej vyrovnanosti. Je to robiť to, čo vás baví, z čoho máte radosť, pričom ste ako malé deti. Veľa ľudí mi povedalo, že z toho sa neuživia. O to sa nestarajte. Keď robíte to, čo vás baví, všetko ostatné príde samé.

Nedávno som počul, že jeden chlapec doštudoval obchodnú akadémiu a celý natešený chcel ísť robiť do banky. Jeho mama mu povedala, že najprv pôjdeš si vyskúšať pracovať do mojej firmy, ktorú neskôr po mne prevezmeš a keby sa ti to nepáčilo, tak môžeš ísť pracovať do banky.

Ona mu nedala ani na výber, hneď ho zapriahla k sebe. A tak veľa detí podniká so svojimi rodičmi.

Ak nerobíte, čo vás baví, ste neustále v strese, mimo svojho stredu a skôr či neskôr vás to zruinuje a premrháte tým celý život. Prišli ste sem s nejakým poslaním, všimnite si, čo vás baví, čo ste chceli vždy robiť a robte to, nie zajtra, začnite hneď teraz.

Ak rodičia vašich rodičov ich ako deti učili, že mrkva je dobrá na oči, tak to isté vás budú učiť aj vaši rodičia. Nemusí to znamenať, že je to pravda, len sa opakuje starý zaužívaný vzorec správania. Je to ako s tým špenátom, celé detstvo ho do nás tlačili s tým, že obsahuje veľa železa a iba pár rokov dozadu došli nato, že sa sekli o desatinnú čiarku a nemá skoro žiadne železo. Toľko špenátu som pojedol a pre nič.

A teraz si za „mrkvu“ dosaďte hocičo iné a bude vám jasných veľa vecí. Uvediem ešte pár príkladov:

– ak vidíte, že vás otec po hádke s mamou ide do krčmy a opije sa, s najväčšou pravdepodobnosťou budete tento návyk pri hocijakej hádke s hocikým opakovať aj vy. Budete to robiť nevedome, nebudete si to vôbec uvedomovať, prečo to robíte.

– ak vám rodičia stále tvrdia, že v zime sa musíš poriadne obliecť, tak v dospelosti z vás bude zmrzlík a budete to učiť aj svoje deti.

– ak vám budú tvrdiť, že Ježiš je jediná cesta do neba, či ako to bolo, tak vy budete tvrdiť svojim deťom to isté.

– ak vám povedia, že neviete kresliť, spievať, maľovať, tancovať, je to hnev, ktorý si zo sebou nesiete a raz to nevedome môžete povedať zrovná svojmu dieťaťu, alebo hociktorému inému dieťaťu.

– ak vás rodičia neobjímali, nebozkávali, nepovedali vám ľúbim ťa, nepochválili vás, si skvelá, si úžasný, bolo to perfektné, nesiete si to so sebou a nedáte to ani svojim deťom.

Všetko, čo vás rodičia, spoločnosť, naučili, všetko budete opakovať. Máte to hlboko zakorenené vo svojej mysli. Kým si to neuvedomíte a tento nezmyselný kolotoč nezastavíte. Iba vy to môžete zastaviť. Ako? Stačí z neho vystúpiť.

Tabula rasa je nepopísaná doska dieťaťa. Je to to, s čím príde na tento svet. Sme to my sami, ktorí začíname na ňu písať. Je dôležité, čo tam napíšeme, lebo ak dieťa vyrastie, podľa týchto vzorcov správania žije celý svoj život.

deti nevinnost

Buďme opäť ako malé deti, nevinné, čisté, smejme sa, hrajme sa, radujme sa, smúťme i plačme. Buďme opäť sami sebou 🙂

 

Dôležité: Nie so všetkými článkami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi