+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Aké je naše spojenie s prírodou?

Zbožňujem prechádzky v lese, dokážem v ňom stráviť aj pol dňa. Topánky nechám v aute a vydám sa do lesa (v zime nie). Naše chodidlo je dokonalý prostriedok na chodenie naboso. Má 5 skvelých chápadiel na dobrú stabilitu a úžasný tlmič, našu pätu. Tým, že chodíme bosí, sme viac spojení so zemou.

Ak nosíme topánky štýlu vysoké štekle alebo topánky s vyvýšenou podrážkou, ktoré dvíhajú našu pätu do výšin, deje sa to, že jej zabraňujú plniť jej prirodzenú funkciu: Tlmiť nárazy života. Človek už nestojí na vlastných nohách.

O chodení naboso si môžete viac prečítať tu: Otvoriť článok.

Vety typu: „Obuj sa, lebo prechladneš“ volám slovenskou mantrou, stále opakujúca veta, ktorá tak zblbla našu myseľ, že mi môžeme od zeme, prírody z ktorej sme, naozaj prechladnúť. Uverili sme tomu. Inak to nie je možné. Príroda, ktorej sme súčasťou, by nikdy nedopustila, aby sme prechladli.

Prechladnúť môžeme iba z našej mysle.

A to, čo je neporiadku v našich lesoch. Plechovky od piva, flaše, obaly od tyčiniek, dokonca som hlboko v lese našiel i plastový obal od prášku na pranie. V lete som tam behal s igelitovým vrecom.

Ak by sa popri všetkých tých sviatkoch, čo máme, spravil sviatok: Deň zdvihnutia zo zeme jednej veci, naša zem by bola oveľa čistejšia. Každý jeden človek by zdvihol jednu vec a zahodil ju do koša.

Prečo vlastne všetko zahadzujeme na zem?

 

Je to odraz nášho vnútra. Ak nosíme veľa neporiadku v našom vnútri, robíme ten neporiadok aj navonok. Potlačený hnev, smútok, agresivita, nenávisť, neodpustenie, všetko toto a omnoho viac je zablokovaná energia v nás samých, ktorá sa iba odráža navonok.odpad v lese

Ak raz nastúpime na cestu spoznávania samých seba, kto naozaj sme, prečo sme sem prišli a začneme pracovať sami so sebou, dávať von všetko potlačené, prijmeme veci, ktoré sa nám v živote stali, odpustíme, začne sa meniť naše vnútro a tým pádom sa začnú meniť aj veci navonok.

Čakať na „zázrak“, že to niekto uprace je zbytočné. Ak nezačneme sami od seba, nikdy nenastane zmena v našich životoch ani nikde inde.

Občas vravíme: „Mám málo energie, potreboval by som dobiť.“

Objali ste niekedy strom?

 

Stačí 5 minútové objatie zdravého stromu a sme plný energie, ľahší, pokojnejší, vyrovnanejší s vecami, ktoré nám berú energiu. Tí, ktorí chodíme do lesa, vieme, že stačí 20 minútová prechádzka a sme úplne reštartovaní.

Vyskúšajte to. Objímte strom, ktorý vám pri prechádzke padol do oka. Poproste ho, nech z vás zoberie všetku negatívnu energiu a nech vás naplní energiou. Uvidíte ten rozdiel.

V prírode máme všetko, čo potrebujeme.

Niekedy neboli pôrodnice, veľké budovy, autá, domy, paneláky, výrobné haly, diaľnice, žili sme v súlade s prírodou, v lesoch a mali sme všetko, čo sme potrebovali.

Neexistovali nemocnice a tabletky. Liečili sme sa bylinkami. Raz som niekde čítal: „Na každú jednu chorobu existuje bylinka“.

Cítime sa unavený, dáme si zelený čaj. Potrebujeme niečo na spánok, spravíme si čaj z levandule alebo medovky. Bolí nás hlava alebo žalúdok? Úžasná je mäta pieporná. Potrebujeme sa nakopnúť? Spravíme si zápar z rozmarínu a dáme ho do teplej vane.

Niečo na pleť, na vyrážky, ekzémy, problémy s kožou? Odpoveď: Urinoterapia – potieranie vlastným močom. Bolesť zubov? Požuvaj klinčeky. Kŕčové žily? Prilož pijavicu lekársku. Niečo na posilnenie imunity? Skvelá je echinacea. Na kašeľ? Lipový čaj. Na chrípku? Bazový čaj. A tak ďalej…

V prírode máme všetko. Jedlo, pitie. Všetko, čo potrebujeme na jedenie si môžeme vypestovať, nazberať v prírode. Zvieratá, tieto úžasné tvory nás kŕmia. Sliepky nám dávajú vajcia, kravy a kozy mlieko, syry, mäso je takisto z prírody.

Pes je najlepší tvor na vyrozprávanie sa, niet lepšieho poslucháča J

Máme to priamo pod nosom a nevidíme to.

 

Stalo sa to už dávno, čo sme stratili kontakt s prírodou. Stratili sme ho v prvom rade sami so sebou. Zabudli sme kto sme a prečo sme sem prišli. Žijeme vo vzťahoch, ktoré nás nenaplňujú. Robíme prácu, ktorá nás nebaví. Bývame na mieste, ktoré nie je blízke nášmu srdcu.

Keď obnovíme vzťah sami so sebou, automaticky sa obnoví aj vzťah s prírodou. Je to naša neoddeliteľná súčasť, preto ju nezanášajme neporiadkom v našich vnútrach.

Ďakujme jej za dary, ktoré nám dáva. Poďakujme sa jej, že ju tu máme, za osviežujúce prechádzky, lesné maliny, osvieženie sa v potoku, dobytie energiou, liečivé bylinky, plody a  za nádherné výhľady.

 

O autorovi Radoslav Zárecký


Moji najlepší priatelia sú prijatie, pochopenie, odpustenie a poďakovanie. Pomôžeme vám pochopiť príčinu vašej choroby. Prijať ju. Uvedomiť si, prečo prišla. Odpustiť sebe i iným a poďakovať sa jej za úžasnú lekciu osobného rastu.

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi