+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Ak chceme, aby sa zmenil manžel, manželka, deti, rodičia, hocikto nám blízky i vzdialený, potrebujeme začať sami od seba. Problém, ktorý často krát vidíme v druhých, je v nás samých. Druhí ľudia sú iba našim odrazom.

Poslednú dobu sa veľmi často stretávam u klientov s tým, že riešime priamo ich vzťahy. Manželstvo, ktoré je iba odrazom nevyriešených situácií z detstva. Keď sme boli malé deti.

Malé dieťa sa na veci, ktoré sa stali, pozerá úplne inak ako dospelý človek.

My dospelí vieme všetko zdôvodniť našou hlavou, rozumom, myšlienkami. Všetkému rozumieme, ale ten malý človiečik v nás, naše vnútorné dieťa (Malý Miško, Peťko, Ferko, Malá Laura, Eliška, Petra) sa nato, čo sa v detstve stalo, pozerá inými očami ako sa nato pozeráme ako dospelý.

Dieťa sa pozerá na rodičov ako na dvoch bohov. Boh otec a boh mama. Sú o niekoľko centimetrov vyšší a čo povedia to platí. Ako dieťa tomu vo všetkej naivnosti a úprimnosti veríme a riadime sa tým.

Pamätáš si na plakanie do vankúša?

Malé dieťa často nechápe, prečo sa rodičia hádajú. Dieťa potrebuje lásku od oboch rodičov. Vníma ju po svojom. Cez objatia, dotyky, pohladenia, slová lásky, každý štupeľ očakáva niečo iné. Pre každého spôsob vyjadrenia lásky znamená niečo iné.

Naše vnútorné dieťa je naše srdce, naša intuícia. Môžeme ho volať akokoľvek. Ten malý krpec v nás má odpovede na všetky otázky. Prečo sme chorí, prečo sa nám nedarí, prečo nemáme vhodnú prácu, úplne na všetky otázky.

Pozrime sa na malé deti. Ako sa tvária, ako sa hrajú. Sú úplne zapálené do činnosti, ktorú robia. Tešia sa, radujú, smejú sa očami. Majú kopec energie a hovoria pravdu. Žijú srdcom, v prítomnosti.

My dospelí im častokrát nestíhame a označujeme ich za hyperaktívne len preto, lebo sme zabudli na to naše vnútorné dieťa a presunuli sme sa do rozumu.

Vyrástli sme, stali sa z nás dospelí ľudia, ktorí sa prestali tešiť zo života, ako keď sme boli malé deti. Nečudo, že máme málo energie, pijeme tri kávy denne a nevieme sa nakopnúť. Žijeme v hlave a topíme sa v myšlienkach.

Chodíme na jogu, či kung, snažíme sa meditovať a tie naše myšlienky nie a nie stíšiť.

Jediné, čo potrebujeme, je opäť sa spojiť s našim vnútorným dieťaťom. S našim srdcom.

Ako? Začnime opäť robiť to, čo nás tešilo ako malých. Čo si robil rád, keď si bol malý, malá? Začni to robiť.

Rád si hral futbal, vyšívala si, upratoval, maľoval, kreslil, spieval, tancoval, chodil do prírody, bicykloval, korčuľoval, staval hrady z piesku, lozil po stromoch, robil huncúctva, skákal na švihadle, bicykloval, hocičo, začni to robiť a nečakaj, že sa niečo časom zmení v tvojom živote.

Začni to robiť teraz. Začni robiť to, čo ti prinášalo radosť. Začni žiť. Ak žiješ len v rozume a naháňaš sa každý deň za nezmyselnými vecami, ktoré si do hrobu nezoberieš, pomaly umieraš a uteká ti život pomedzi prsty.

Uniká nám to, kvôli čomu sme tu. To najdôležitejšie. Vzďaľujeme sa láske. Vzťahy sú to, čo nás tu drží. Ak sa naháňame celý život za peniazmi, časom ich budeme mať veľmi veľa. Budeme bohatí, ale iba zvonku.

Vnútri, v duši, v našej podstate budeme úplne prázdny a vtedy si uvedomíme, že nám život pretiekol medzi prsty a my sme si ho vôbec neužili, lebo sme sa naháňali za nezmyslami. Ak začneme robiť, čo nás baví, všetko ostatné ku nám príde samé.

Začnime robiť to, čo nás vždy bavilo. Hrialo pri srdci a čo v nás vzbudzovalo nadšenie. Keď niekto hovorí o tom, čo by chcel robiť, alebo čo by ho bavilo, žiara mu oči. Vidím to na ľuďoch, ktorých sa pýtam či ich baví ich práca.

Vidím sklamanie, smútok a keď sa ich spýtam, čo ich bavilo ako malých, čo chceli vždy robiť a rozrozprávajú sa, začnú žiariť.

Často sa bojíme opustiť staré a začať nové. Hovoríme si, nemám nato peniaze. Všetko v nás i okolo nás je energia. Peniaze sú takisto energia. Vo vonkajšej forme je to papier, vo vnútornej energia.

Ak začneme robiť, čomu dôverujeme, čo nás vždy bavilo, to je aj naše poslanie, robiť to, prečo sme sem prišli, začneme k sebe priťahovať podobnú energiu. Ak urobíme sami prvý krok, vesmír sa postará o zvyšok.

Ak začneme robiť to, čo nám prináša radosť, pritiahneme si ešte väčšiu radosť. Tam, kde zameriavame našu energiu, tam to rastie a to prináša šťastie. Ako sa to pekne rýmuje J

Určite ste počuli, že našimi myšlienkami tvoríme realitu. Je to obrovská pravda. Každou jednou myšlienkou si tvoríme to, čo sa nám deje. Ak máme v sebe pozitívne emócie ako radosť, láska, smiech, priťahujeme ich do svojho života niekoľkonásobne.

Opačne, ak v sebe držíme hnev, smútok, sklamania, neodpustenia, priťahujeme si do svojho života podobné frekvencie. Priťahujeme si dopravné nehody, úrazy, choroby a tak ďalej. To, čo sa vysiela v správach večer o siedmej je iba odraz nevyriešených vecí v nás samých.

Rozhodnutie je vždy iba na nás.

 

Predtým než sme sa inkarnovali na zem, sme si zvolili nejaký cieľ, poslanie, dali sme si zámer, čo sem ideme pochopiť. Máme prísť z bodu A do bodu Z. My tam aj prídeme, ale akou cestou pôjdeme, či loďou, vlakom, autom, peši, na bicykli, je iba na nás. Keď nie tento život, tak ďalší.

Ak začneme počúvať naše srdce, toho krpca, ktorého nosíme každý jeden v sebe, v strede hrudníka, uľahčíme si našu cestu.

V našom srdci sú všetky odpovede na všetky otázky.

Ak sa nim začneme riadiť, vyzdravieme aj z nevyliečiteľných chorôb. Nevyliečiteľné sú preto, lebo si s nimi medicína nevie rady, ale to neznamená, že sa z nich nedá dostať.

Uzdravia sa naše vzťahy, s rodinou, priateľmi, celkovo s ľuďmi. To čo sa nám v živote deje, je iba odraz nášho vnútra. Ak hovoríme, že svet je zlý, doba je zlá, je to iba odraz nášho vnútra. Našich nespracovaných tráum, zážitkov, najčastejšie z detstva i minulých životov.

Sme tu, aby sme žili. Nie, aby si preli životom ako mŕtvoly, v práci, ktorá nás nebaví a vo vzťahoch, ktoré nás nenaplňujú. I keď všetko toto, je len odrazom, zrkadlom, potrebným pre náš rast, vývoj duše.

Je jedno, či robíme jednu prácu, dve alebo tri. Je jedno, či sedíme na dvoch stoličkách alebo na jednej otočnej. Dôležité je to, či to čo robíme, robíme s láskou.

Láska nám dáva energiu, silu všetko zvládnuť, radosť, porozumenie, súcit, úsmev, zdravie, pokoj. Láska je odpoveď na všetky naše otázky. Miluj. I tých, čo nám ubližujú.

Hovorí sa, najviac nám ublížia tí, ktorých najviac milujeme. Vďaka, že je to takto, lebo vďaka týmto milujúcim dušiam rastieme.  Tieto duše nás najviac učia v živote. Ak by nám niečo špatné spravil nejaký kolega v práci, okoloidúci, kamarát, tak to tak nezabolí, ako keď nám ublíži niekto, koho milujeme.

Títo ľudia, sú naše spriaznené duše, s ktorými sme si pred narodením dohodli, čo všetko si tu vyvedieme, aby sme mohli rásť. V duševnom vývoji. Sú to naši najväčší priatelia. Človek, ktorý nám v tomto živote najviac ublížil, je náš najbližší priateľ, láska, bytosť, ktorá nás miluje z celého srdca.

Iba taký človek, taká duša, súhlasí s niečím takým, že nám ublíži, pre naše dobro.

Je to najvyšší prejav lásky a jedno z najväčších uvedomení, aké môže človek mať.

Áno, náš otec, mama, brat, sestra, babka, dedko, ľudia z nášho života, ktorí nám najviac ublížili, opustili nás, nerozprávali sa s nami, neobjímali, nedávali nám lásku, nás prišli niečo naučiť.

Aby sme sami prišli k láske, k odpovedi na všetky otázky.

 

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi