+421 915 585 875 radoslav@terapiareiki.sk

Prečo Barefoot? Chodenie naboso?

Dieťa sa rodí bosé. S maličkými nôžkami prišlo cupitať na tento svet. Najprv leží, neskôr sedí, začína chodiť po štyroch, potom po dvoch, neskôr opäť po štyroch, potom už iba sedí a nakoniec leží. Život je neustály kolobeh.

Na začiatku sa narodí bosé a odchádza s topánkami.

Noha, naše chodidlo je dokonalosť sama o sebe. Má všetky technológie, ktoré nás udržujú stáť vlastnými nohami pevne na zemi. Bez barličiek, bez opory, podpory, bez vystuženia. Majú úžasné tlmiče, naše päty, ktoré vyvažujú celý postoj.

Celé chodidlá sú navrhnuté tak, aby zvládli chodenie na boso. Aby nás udržali stáť. Pri doskoku dopadať. Bežať. Skákať. Tancovať.

Prečo ich uzatvárame do topánok? Nosíme vysoké štekle? Veríme reklame, že ortopedická obuv je naozaj zdraviu našich chodidiel prospešná? Robíme toľko vecí nevedome, s tým, čo nám vštepila spoločnosť, rodičia, učitelia a ďalší, že si to ani neuvedomujeme. Slepo veríme v to, čo do nás zasiali iní, ale to nemusí znamenať, že je to naozaj pravda.

chodenie nabosoJe bežné vidieť ľudí pri mori, na pláži, pri jazere, vo wellnesse, doma, bosích, ale divíme sa, keď vidíme niekoho bosého len tak v lese, v meste, na prechádzke. Ľudia rozdelili, kde je normálne chodiť bosí a kde nie.

Čo je normálne? To čo nám vštepili iní, alebo to čo nám hovorí naše srdce?

Dieťa sa rodí bosé. Čisté a nevinné – Tabula rasa – nepopísaná doska. Je slobodné, voľné, plné radosti, šťastia, lásky a energie. Je tvorivé, rebelujúce, žiari.

Žiadna spoločnosť nechce samostatného jedinca, ktorý je tvorivý, slobodný, tvorivý, plný radosti, šťastia, lásky a energie. Ako by ho potom mohlo ovládať, vykorisťovať a manipulovať s ním. Potrebuje dav, ovečky, ktoré budú robiť tak ako si spoločnosť zapíska.

Pozrime sa, čo sa stalo s väčšinou dospelými. Kam zmizla tá spontánna radosť? Žiarivé detské oči plné smiechu? Úprimných sĺz, dávania, hovorenia pravdy a tvorivosti.

Možno sa pýtate ako to súvisí s našimi chodidlami. Súvisí to s nimi viac ako si dokážete predstaviť. Tak ako sa dieťa rodí bosé, tak sú jeho nohy slobodné, sú voľné, môžu dýchať.

A hneď od malička nám ich zavierajú do topánočiek. Berú nám slobodu, voľnosť, pocit, že dokážeme stáť na vlastných nohách. Postupom času nosíme papuče, tenisky, stále väčšie a väčšie topánky, s tým ako nám rastie noha.

Časom, keď si nasadíme masky a chceme zapôsobiť na svet prichádzajú na rad úzke topánky, ktoré nás, naše chodidlá uzatvárajú ešte viac a zväzujú celé naše telo. Vysoké štekle dvíhajú našu pätu do výšin a zabraňujú jej plniť svoju funkciu, tlmiť nárazy života. Tlmiť dopady. Človek už nestojí na vlastných nohách, bol oklamaný topánkami.

Zdravotné tzv. ortopedické topánky doslova zdeformujú chodidlo. Ochabnú svaly chodidla, ktoré by sa normálne zapájali do zdravej a prirodzenej chôdze. Tak isto je to, ako keď som písal ako si vyliečiť zrak bez operácii očí. Akonáhle si raz nasadíte okuliare, zrak sa vám nikdy nezlepší, bude sa iba zhoršovať, lebo očné svaly ochabujú.

V psychike človeka, v jeho vnútri, nosenie takýchto topánok spôsobí to, že nie je schopný stáť na vlastných nohách a potrebuje oporu z vonku. To sú tie „barličky“ o ktorých som písal skôr.

Väčšina z nás celý život nosí topánky a nikdy sa ani nezamyslela, že prečo.

Nosenie topánok, resp. nesprávnej obuvi má na človeka i jeho zdravie, postoje v živote obrovský dopad. Nehovorím nenoste topánky. Ak nie ste trénovaný jogín mimo vlastnej mysle, v zime by vám nohy zmrzli.

barefoot topankyNosím barefoot topánky, zbožňujem ich. Majú 3 mm podrážku a moje chodidlá sú v nich úplne voľné. Barefoot v preklade z angličtiny znamená Bosá noha. Cítite úplne všetko pri chôdzi, aj kameň, na ktorý stúpite. V lese chodím prevažne bosí.

Keď chodíte bosí, ste viac v prítomnosti. Ak idete cez les s bežnými teniskami s 2 cm podrážkou, preletíte cez les a nevidíte vôbec nič. Hlavou ste v minulosti alebo budúcnosti. Ak idete cez les bosí, idete oveľa pomalšie, uvedomujete si kam stúpate, ste v prítomnosti. Všetko sa spomalilo. Zrazu vidíte v lese veci, aké ste predtým nemali šancu vidieť. Dávate pozor kam šliapete, pozeráte sa pod nohy, vnímate ich, sledujete kam smeruje váš ďalší krok. Ste pozorovateľ.

Ste spojený so zemou. So zemskou energiou. Chodidlami prechádza do celého vášho tela. Vyskúšajte to, pocítite to sami na sebe. Možno ste si spomenuli na starú mantru od rodičov: „Obuj sa, lebo prechladneš“. Neviem, kto s tým začal, ale ten človek, čo to vymyslel, bol veľmi nevedomí.

Od zeme nie je možné prechladnúť. Prechladnete iba z vašej mysle.

Máte to tak hlboko v sebe zaryté: „Obuj sa, lebo prechladneš“.“Obuj sa, lebo prechladneš“.“Obuj sa, lebo prechladneš“.“ Že ste tomu sami uverili, vsugerovali ste si to a tento nevedomí návyk sa stále prenáša z generácie na generáciu. Rodičia to hovorili vám a vy to budete hovoriť svojim deťom a oni svojim deťom a tak ďalej, kým to jeden človek nestopne.

Poznáte akupresúru?

Na chodidle máme okolo 200 000 nervových zakončení. Ľudské telo je ako pavučina. Na chodidlách máme celé naše telo. Od prstov po pätu je od hlavy k nohám. Mnoho ľudí zbožňuje masáž chodidiel, tzv. reflexiológia chodidiel. Masírujú sa iba chodidla, ale uvoľňuje sa celé telo. Pri chodení naboso, alebo s barefoot topánkami si nonstop masírujete celé svoje telo, ste viac v prítomnosti a tešíte sa z každého kroku.akupresura

Skúste to, vyzujte si topánky a prejdite sa pri venčení psa bolí. A čo, že budú susedia pozerať. Možno i oni čítali tento článok, ale nemali dostatok odvahy vystúpiť z komfortnej zóny. Vyskúšajte to. Áno aj teraz v októbri. Budete sa prechádzať bez pocitu chladu. Chodidlá sú ako ruky, je vám na ne zima?

Dôležité:

Môže sa stať, že ak ste boli dlho zvyknutý na uzatváranie sa do topánok s vysokým opätkom, úzkych topánok, ortopedickej obuvy a podobne a zrazu sa vyzujete a začnete chodiť bosí, resp. v topánkach s tenšou podrážkou, môžu vás nohy bolieť. Z dôvodu, že tie svaly, ktoré majú byť bežne používané pri chôdzi, máte ochabnuté.

Nejaký čas trvá, kým sa dajú do poriadku a začnú zaberať ako majú. Po zosadení sádry zo zlomenej ruky po mesiaci tiež nemáte tu ruku plnú energie, ale ochabnutú. Treba ísť nato postupne. Skúšajte. U mňa to bolo rýchle, v jeden deň som vyhodil topánky a chodil rovno bosí. Ako keby moje nohy len na toto čakali. Každý jeden sme iní, preto skúšajte, chvíľu tak, chvíľu tak, kým si nohy úplne zvyknú.

Ak pôjdete do toho, odporúčam začať prechádzkou v lese. Užite si voľnosť pohybu, slobodu, radosť, smiech, vychutnávajte si prítomnosť.

Je to zážitok, ktorý pretrvá 🙂

O autorovi Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robím to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi